Náučný chodník v Radoli

Pešia turistika, cykloturistika, školské vychádzky

1. História osídlenia južných Kysúc

Doba	Náleziská
staršia doba kamenná	pazúrikové nástroje v Ochodnici
neskorá doba kamenná	väčšie sídlisko v Koscelisku - Radoľa
doba bronzová	sídliská v Hornom Vadičove, Dubí, Ochodnici, pohrebisko v Koscelisku
staršia doba železná	hradisko na vrchu Ľadonhora
mladšia doba železná	sídliská s hradiskom na vrchu Malé Ostré
prvé desaťročia nášho letopočtu	zánik väčšiny sídlisk
9. storočie n. l.	osídleni Slovanmi - Koscelisko
12. storočie n. l.	roľnícka osada na Koscelisku
13. - 15. storočie n. l.	trvalé osídľovanie južných Kysúc

Obec Radoľa

Prvý písomný záznam o Radoli, konkrétne o fare, je z rokov 1332 - 1337. Obec Radoľa leží pri vstupe do Vadičovskej doliny na náplavoch Vadičovského potoka. Má rozlohu 672 ha a 1434 obyvateľov (k 15. decembru 2009). Na obcou dominuje vrch Veľké Vreteno (821 m n. m.). Časť obce - Koscelisko, zvyšok riečnej terasy, zohrala významnú úlohu pri osídľovaní južných Kysúc.

erb obce Raloľa vlajka obce Raloľa Na erbe obce, pečati a vlajke sú tri brvná, ktoré symbolizujú drevorubačskú tradíciu.

Kaštieľ v Radoli

Kaštieľ v Radoli patrí medzi najstaršie kultúrne pamiatky na Kysuciach: pochádza zo 16. storočia. Po rekonštrukcii kaštieľa tu je sprístupnená stála expozícia Kysuckého múzea: Staršie dejiny Kysúc, Veľkomoravské a stredoveké obdobie, Meštianske bývanie na Kysuciach. Okrem stálych expozícií sú pre návštevníkov pripravované i rôzne tematické výstavy.

2. Vadičovský potok

Vadičovský potok je ľavostranným prítokom Kysuce. Pramení pod Bielym vrchom (785 m n. m.), do Kysuce ústi v obci Radoľa (385 m n. m.)

Dĺžka potoka je 14,5 km, povodie má plochu 49 km². Nízka priepustnosť ílovitých hornín spôsobuje vysoký povrchový odtok z povodia a nevyrovnanosť jeho prietoku v priebehu roka. V prirodzených brehových porastoch je zastúpená najmä:

jelša
lieska
vŕba

Vo Vadičovskom potoku žijú pstruhy a v hornom toku aj raky.

3. Hučidlo

Hučidlo je miestny názov tejto lokality. Geologický odkryv je vytvorený eróznou činnosťou Vadičovského potok.

Ukazuje pravidelné striedanie pieskovcov a ílovcov, ktoré sú charakteristické pre geologicko-tektonickú jednotku Západných Kartpát - flyšové pásmo. Pre reliéf flyšového pásma sú typické hladké horské chrbty rozčlenené riečnymi dolinami.

Vznik flyšu


Ukladani piesku a ílu na dne treťohorného mora, ich stmelením vznikli pieskovce a ílovce.	Súvrstvia flyšu boli zvrásnené na konci treťohôr.

4. Bučiny

V minulosti pokrývali celé Kysuce bukovo-jedľové lesy. Postupne boli po holoruboch nahrádzané rýchlo rastúcimi smrekovými porastami. V južnej časti Kysuckej vrchoviny sa tieto lesy zmenili na bukovo-smrekové s ojedinelým výskytom jedle. Významné porasty buka sa zachovali na vrchu Ľadonhora.

Chránené rastliny Kysuckej vrchoviny:

Prilbica žltá
Orlíček obyčajný
Snežienka jarná
Buk lesný

5. Bradlá

Na rozhraní Centrálnych Západných Karpát a flyšového pásma sa nachádza bradlové pásmo. Tvoria ho tzv. bradlá - šošovky vápencov, ktoré obklopuje obal zo slieňov. Bradlá Kysuckej vrchoviny - Veľké Vreteno, Malé Vreteno, Veľké Ostré, Malé Ostré, Steny a Ľadonhora výrazne vystupujú v reliéfe okolitej krajiny.

Vznik bradiel:


usádzanie vápencov na dne druhohorného mora	vápencové súvrstvia sa presúvali na seba - vytvorili príkrovy	silné zvrásnenie vrstiev v starších treťohorách	vrásy sa roztrhli, vznikli šošovky, ktoré prenikli do slieňov	tvrdšie šošovky - bradlá sa eróziou vypreparovali z mäkkých slieňov

amonit Amonit: typická skamenelina bradlového pásma

6. Vadičovská dolina

Dolinu vymodeloval v slieňoch Vadičovský potom svojou eróznou činnosťou.

Ľudová architektúra v Hornom Vadičove

Obyvatelia obcí Vadičovskej doliny sa v minulosti zaoberali najviac roľníctvom, drevorubačstvom, salašníctvom, rybolovom, výrobou dreveného riadu a náradia.

Dolina je známa typickou ľudovou hudbou, ktorá sa podobá terchovskej. Zachovávajú sa tu rôzne ľudové zvyky - jánske ohne, Lucie, stavanie a váľanie májov...

Ľudová hudba bratov Minárikovcov