Obec Radoľa
Obec Radoľa leží na vstupe do jednej z najkrajších kysuckých dolín - Vadičovskej doliny.
V obci sa nachádza významná historická pamiatka: renesančný Kaštieľ zo 16. storočia.
Najstaršia zástavba obce sa ťahala okolo cesty via magma vedúcej údolím Kysuce (od Žiliny po Jablunkovský priesmyk) a časť po ľavom brehu Vadičovského potoka.
Obec má 1434 obyvateľov (k 15. decembru 2009) a rozlohu 672 hektárov.
Nad obcou dominuje vrch Veľké Vreteno (821 m) a Veľké Ostré (654 m).
V roku 1973 bola obec pričlenená ku Kysuckému Novému Mestu, po dvadsiatich rokoch (1993) sa osamostatnila.
V minulosti obec používala pečať, v obraze ktorej boli tri brvná, po osamostatnení obce boli schválené symboly erb, pečať a vlajka.
Radoľa je členom Euroregiónu Beskydy.
Poloha
Radoľa leží v južnej časti okresu Kysucké Nové Mesto na ľavom brehu rieky Kysuca, 9 km na sever od Žiliny.
Naša obec sa nachádza v údolí Vadičovskej doliny v nadmorskej výške 360 m nad morom (v strede obce).
Obec Radoľa hraničí na severe s Budatínskou Lehotou, na východe s Lopušnými Pažiťami, na juhu s obcou Snežnica a Zástranie, na západe s Kysuckým Novým Mestom (za riekou Kysuca) a na juhozápade s Oškerdou.
Viac o polohe obce
História
Obec sa spomína v roku 1332. Patrila panstvu Budatín.
V roku 1598 mala 10 domov,
v roku 1720 13 daňovníkov, z toho 11 želiarov,
v roku 1784 50 domov, 51 rodín a 351 obyvateľov,
v roku 1828 53 domov a 551 obyvateľov.
Zaoberali sa chovom oviec, drevorubačstvom, spracúvaním dreva a včelárstvom.
V obci bol pivovar, mlyn, píla a pálenica.
Po roku 1918 sa obyvatelia zaoberali aj drotárstvom, podomovým obchodom a sezónnymi poľnohospodárskymi prácami.
Dnes má obec 1434 obyvateľov a kataster obce 672 ha.
Výšinné sídlisko púchovskej kultúry a zvyšky gotického kostolíka na Koscelisku, slovanské sídlisko.
Kaštieľ v Radoli patrí medzi najstaršie historické objekty na Kysuciach. Pochádza z druhej tretiny 16. storočia.
Viac o histórii obce v Kronike Radole
Symboly
V minulosti obec používala pečať, v obraze ktorej boli tri brvná. Brvná symbolizujú drevorubačskú tradíciu. Prvé zmienky o pečati pochádzajú z roku 1784.
Po osamostatnení obce boli schválené symboly: erb, pečať a vlajka.
Názov obce
Pôvod názvu Radoľa nie je písomne doložený.
Radoľa mohla byť pomenovaná na počesť arcibiskupa Radlu. Kysuce patrili českému rodu Slavníkovcov, z ktorých najznámejším je druhý pražský biskup svätý Vojtech. Radla (alebo Radula), ktorý sa stal okolo r. 1010 prvým uhorským arcibiskupom, bol blízkym spoločníkom svätého Vojtecha.
Nemožno tiež vylúčiť, že Radoľa dostala meno podľa Radilu, ktorý sa vyznamenal v bojoch proti Rakúšanom a pri obrane hradu Trenčín pred Tatármi.
Viac o názve obce
